Kamarát mi po akcii hovorína margo: "To nie tak sa robí. To musíš zavolaťtomu, v koho rajóne sa nachádzaš. Oni si totiž nelezúdo revírov. Buď má ten tvoj čas a chuť a príde,alebo nič". To mi je ale objektivita spravodajstva...
Uznám, že za jednu sobotu satoho zomelie dosť veľa. Uznám ale aj to, že v správachmajú Cigáni určité klišé. A uznám,že poštársky príbeh do mediálnych klišéo Cigáňoch nezapadá. Že neradi by informovali omieste, kde sa zopár nadšencov snaží prebrať Rómovk integrovanému životu. A že im to celkom ide. Neradi byinformovali o tom, že za štyri roky tu vyrástlo centrum za17 miliónov korún a z toho sotva štvtrina bola zdomácich zdrojov. A z tej štvrtiny bola polovica neštátnykapitál (nadácia SOCIA). Uznám, že pchať donovín, prípadne správ nejakých romoidnýchkňazov a mníšku, to veru sledovanosť nezvýši. Ževidieť Cigáňov, ktorí pripravia kultúrnyprogram pre eurokomisára, podpredsedu vlády a biskupa,organizačne a esteticky zvládnu recepciu pre 200 ľudí,to nie sú správy. Uznám, že v dnešnej dobe maťv rómskej osade vlastnú fungujúcu rómskuškôlku, školu, telocvičňu a kostol, to je u násbežný štandard.
Nabudúce radšej namiestoslávnostného otvorenia a strihania páskyzinscenujeme nejakú bitku, kopnutie do brucha prípadnenejaký nožík. Na 110 precent aspoň chlapíci zJOJky a z Markízy prídu nafilmovať nemocnicu avyspovedajú polovicu príbuzných zraneného.O to menej "roboty" so spovedaním zostane pre nás...
Neviem komu záleží natom, aby náš obraz o Cigáňoch bol stále takýistý. Neviem, naozaj neviem. Či tým, ktorí naCigáňov píšu všelijaké pofidérneprojekty, kde suma ktorú si účtuje prvýkonzultant, odborný konzultant, správca projektu arealizátor projektu sa blíži niekedy aj k tretinecelého balíka (veď aj oni, papermani, musia z dačohožiť). Alebo tým, ktorí sa boja, že prirodzenýprírastok obyvateľstva vyjde v čiernych číslach.Alebo ešte tým, ktorí by ich museli zobrať do robotya nemohli by sa trapne vyhovárať, že ho nezoberú,leboooo..... "je Cigáň a kto sa mi zaručí, žebude robiť." Ja sa zaručím!!!
Naše spolužitie s Cigáňmi jehlavne o dobrej resp. negatívnej skúsenosti s nimi. NaPoštárke tá skúsenosť je dlhodobo v náraste.To nás teší oveľa viac ako chvíľkovýzáujem médií.
Ste hocikedy pozvaní nanávštevu. Radšej jeden raz vidieť než desaťkrátpočuť.
