Mám pocit, že žijeme, okrem iného, v dobe klišé. Uvediem dve, ktoré sa ma osobne dotýkajú.
Cirkevné klišé - Cirkev je bohatá, má strašne veľa majetkov, nič nerobí, vyciciava peniaze z daní, ktoré by sa mohli využiť efektívnejšie, mala by sa starať o chudobných, farár - najľahšie zamestnanie - dajú ti jesť, máš plat, dom, poskladajú sa ti na auto, sponzor zaplatí aspoň 3 dovolenky ročne. Jednoducho Cirkev ako nepotrebná nadstavba spoločnosti. A tak veselo ďalej.
Cigánske klišé - cigáni smrdia, majú veľa detí, sú darmožráči, nechodia do školy, do roboty, treba sa ich báť, kradnú a bijú, nevedia sa starať o deti a o byty, treba na nich tvrdo. Najlepšie do Anglicka alebo aspoň do polepšovní a väzení. A tak veselo ďalej.
Neviem, asi žijem v riadnej mimóze (to je od slova mimo). Už skoro 30 rokov žijem v cirkevnej atmosfére (najprv doma v rodinem, neskôr u saleziánov) a poznám veľmi veľa kňazov, na ktorých by sa horeuvedený identikit jednoducho nehodil. Žijú inak než si väčšina myslí, robia aktivity, o ktorých vedia ľudia, ktorí sa ich zúčastňujú a nepotrebujú sa neprofilovať v médiách. Sú spokojní a šťastní vo svojom povolaní. Nikdy nemajú problém s peniazmi - keď sú, tak dobre, keď nie sú, aj tak dobre. Ľudia ich radi počúvajú v kostole aj mimo neho, deti na nich kričia z druhej strany cesty. Dokážu sa pristaviť na ulici a prehodiť slovko, dve o normálnych veciach. Vedia milo, empaticky a bez komplikácií vybaviť stránku, ktorá príde na faru. Žijú pre Boha a pre ľudí. Veru, aj takí ľudia žijú medzi nami. Nepoznáte náhodou niekoho takého aj osobne?
Viac než tri roky pracujem s Cigáňmi a pre Cigáňov. Nadviazal som na úspešnú tradíciu a dielo tých, ktorí to robili predomnou a momentálne pracujeme v tíme. V našej starostlivosti sú deti v škôlke, škole, ich učitelia, voľný čas detí z druhého stupňa, sprevádzanie mladých, ktorí sa pokúšajú o stredoškolské vzdelanie, alebo aspoň o nejaké kurzy, kontakt s rodičmi. Okrem toho všetkého starostlivosť o ich duchovný rozmer.
Klišé sa nepotvrdili. Poznanie a priateľstvo toho veľmi veľa porieši. Vieceré predsudky sa akosi automaticky tratia.
Smrdia - doma majú iba studenú vodu, v lepšom prípade elektrický ohrievač, v tom horšom prepálený ohrievač na tuhé palivo. Kupujú si najlacnejšie topánky od Číňana a ponožky z umelých vláken.
Nevidia hodnotu vo vzdelaní - radšej do rodinného rozpočtu istých 1900,- za aktivačné než tri roky výdavkov za výučný list.
Rodičia sa deťom nevenujú - osada si doslova vydýchne, keď ráno deti odídu do školy a je relatívne ticho. Keď sa deti vrátia zo školy sú stále vonku. Čo by doma robili?? Máloktorí dostávajú zo školy úlohy, drevo na zimu nahotovia za pár dní a potom???
Zopár skúseností a názorov vo vývoji (na základe veľmi cennej osobnej skúsenosti):
- minimálne taký istý problém ako Rómovia, sú aj gadžovia (majorita, bieli). Veľmi veľa predsudkov, pohŕdania, neznalosti. V kostole už integrácia prebehla, čaká zvyšok. Je to veľmi veľká výzva - ukázať bielym, že osobným záujmom a priateľstvom by sa veci oveľa rýchlejšie pohli. Výzva multikulturálnej spoločnosti klope aj na slovesnké dvere. Zatiaľ úspešne držíme zatvorené.
- postupnosť a primerané očakávania. Tento rok sme v rámci poobedných aktivít rozbehli doučovanie. Krutá realita - záujemcovia nevedeli poriadne ani čítať. A preto bez rodielu navštevovanej triedy sa doučovanie zmenilo na klub čitateľov. Určite je to málo, mali to mať dávno zvládnuté, .... - ale nemajú! Preto nateraz "iba" čítajú.
- obúchavať im o hlavu úspešné story, ktoré majú na dosah ruky. Nie podnikateľov a vysokoškolákov. To až neskôr. Nateraz tých, ktorí ukončili ZŠ a majú úspešný záujem o nejaké remeslo. Tých, ktorí zodpovedne vychovávajú svoje deti a vodia ich každý deň do školy (aj takí sú). Tých, ktorí sú za prácou vycestovaní v Čechách alebo v Slovinsku.
Tieto riadky som mohol napísať vďaka 15ročnej temer každodennej práci celého tímu zapálených ľudí. Ak niekto vydrží 15 rokov a nepoľaví, tak možno dačo bude vidieť. Aj u Cigáňov.
